Otázka: Je pravdou, že nastala zmena v počte dní dovolenky a zamestnanec má od nového roku nárok na 40 dní dovolenky? Odpoveď: Nie je to pravdou. Od nového roka sa nemení žiaden zákon, ktorý by ovplyvňoval nárok na dovolenku. Nový zákonník práce 311/2001 Z.z. začne platiť až od 1.4.2001. V tomto zákone, v §103, odsek 1 je základna dovolenka stanovená na najmenej 4 týzdne (tj. tak ako doteraz). Zmena nastala v dĺžke pracovného týždna, ten sa skrátil na 40 pracovných hodín týždenne (§ 85, odsek 2). (20.12.2001)

Otázka: Moja manželka prevádzkuje živnosť, ja som tohto času prišiel o zamestnanie a z toho dôvodu som jej začal automaticky pomáhať. Moja otázka: Môžte mi poradiť, čo je pre mňa výhodnejšie, 1.)Pracovať ako spolupracujúca osoba alebo 2.)Pracovať ako zamestnanec. z hľadiska optimalizácie príjmov a výdavkov. Odpoveď: Najprv zodpovieme na druhú časť Vašej otázky. Vo Vašom prípade možnosť zamestnať sa u manželky neprichádza do úvahy, nakoľko podľa Vašej otázky manželka má živnosť ako fyzická osoba. Medzi manželmi nemôže vzniknúť pracovno-právny vzťah. Ak by manželka podnikala ako spoločník v právnickej osobe (napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným), potom by ste mohli byť zamestnaný v tejto právnickej osobe. Nemožnosť uzatvorenia pracovno-právneho vzťahu sa vzťahuje na manželov, v prípade iného rodinného príslušníka napr. syn, dcéra, rodič uvedené neplatí, tu je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce resp. dohodu o pracovnej činnosti. Čo sa týka postavenia spolupracujúcej osoby platí nasledovné: Ak by ste manželke pri podnikaní vypomáhali ako spolupracujúca osoba, potom by ste sa mali prihlásiť do jednotlivých poisťovní (sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, úrad práce) ako spolupracujúca osoba. Príslušný úrad práce Vás vyradí z evidencie nezamestnaných. Odvody, ktoré by ste mali platiť (výšku odvodov doporučujeme konzultovať v jednotlivých poisťovniach), si manželka môže vo svojom účtovníctve evidovať ako daňové výdavky, v jednoduchom účtovníctve sa jedná o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (v peňažnom denníku sa účtujú do stĺpca odvody do fondov). Pri vypracovaní daňového priznania si môžete rozdeliť príjmy a výdavky napr. tak, že manželka si prizná 80% príjmov a výdavkov vo svojom daňovom priznaní a Vy si priznáte 20% príjmov a výdavkov vo svojom daňovom priznaní. Podľa zákona o daniach z príjmov možno rozdeliť na vypomáhajúce osoby maximálne 20% príjmov a výdavkov. Z uvedeného vyplýva, že rozdelenie príjmov a výdavkov môže byť aj iné napr. pomerom 95:5 alebo 90:10 alebo 88:12 atď., ale maximálne to môže byť 80:20. Príjmy a výdavky možno rozdeliť aj na viac vypomáhajúcich osôb. (01.10.2001)

Otázka: Majú vodiči kamiónov nárok na diéty v zahraničnej mene aj počas víkendov, keď stoja na hraniciach a nemôžu pokračovať v ceste, t.j. nevykonávajú prácu? Odpoveď: Podľa zákona č.119/92 Zb. v znení neskorších predpisov, §12, má zamestnanec právo na stravné v zahraničí za každý kalendárny deň. Teda aj počas víkendov, kedy prakticky nevykonávajú prácu (neriadia vozidlo), avšak boli vyslaní na pracovnú cestu a pracovná cesta stále trvá odo dňa jej nástupu až po ukončenie. (26.09.2001)

Otázka: K 8. augustu som prvykrat platil odvody podla vypoctu za pradchadzajuci rok. Zivnost mam od 15.2.2000, preto sa pri vypocte pocitala alikvotna cast CZD. Lenze Soc. poistovna a Urad prace si to vysvetluju ako 11 mesiacov, Zdravotna poistovna ako 10 mesiacov. Na zaklade coho sa rozhoduju rozne ? Myslim si, ze ide o spekulaciu VSZP, pretoze je to pre nich takto vyhodnejsie. Ved aj za februar 2000 som platil poistenie ako zivnostnik. Odpoveď: Citujem ustanovenie § 13 ods. 5 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení: "Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku." Z uvedeného vyplýva, že zdravotná poisťovňa postupovala správne. (29.08.2001)

Otázka: 1. Som ustanovená ako zodpovedný zástupca zahraničnej fyzickej osoby. Mám u terajšieho zamestnávateľa trvalý pracovný pomer. Ako bude založený pracovno-právny vzťah medzi zahr. FO a mnou? 2. Účtovať budeme v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve? 3. Miestom podnikania je na začiatok adresa môjho trvalého bydliska. Je potrebné označiť poštovú schránku v bytovom dome aj menom podnikateľa (nemá obchodné meno). Odpoveď: 1. Zahraničná fyzická osoba môže na území SR podnikať v prípade, že je zapísaná do obchodného registra. Ďalej sa zaregistruje na príslušnom daňovom úrade, ako zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni, na úrade práce a pod. Pracovno-právny vzťah môže byť riešený dohodou o pracovnej činnosti alebo pracovnou zmluvou. 2. Vzhľadom na povinnú registráciu v obchodnom registri musíte viesť podvojné účtovníctvo. 3. Miesto podnikania by malo byť označené, doporučujem preto, aby ste umiestnili označenie firmy menom podnikateľa na Vašej poštovej schránke. (02.08.2001)

Otázka: Som SZCO, podnikam na zaklade zivnostenskeho opravnenia vediem JU. Chcem zamestnat inu FO. Otazka: 1.Ak ju zamestnam na zaklade pracovnej zmluvy, bude mojim zamestnancom v zmysle zak.prace, alebo spolupracujucou osobou? 2. Na zaklade akej zmluvy mozem este prijat spolupracujucu osobu, okrem prac.zmluvy? Odpoveď: Ak prijmete zamestnanca na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, bude Vaším zamestnancom a nie spolupracujúcou osobou. Mzdy a odvody za zamestnanca sú daňovými výdavkami. Spolupracujúcou osobou môže byť napr. manželka, ktorá s Vami býva v spoločnej domácnosti a vypomáha Vám pri podnikaní. Musíte ju takto prihlásiť do jednotlivých poisťovní a platiť za ňu odvody, ktoré sú Vašimi výdavkami. Spolupracujúca osoba nedostáva mzdu, podnikateľ si môže na konci roka rozdeliť príjmy a výdavky na spolupracujúcu (vypomáhajúcu osobu), a to na túto osobu maximálne 20% príjmov a výdavkov. Spolupracujúca osoba podáva daňové priznanie, v ktorom si uvedie podiel na príjmoch a výdavkoch pri spoločnom podnikaní. (03.07.2001)

Otázka: Zaujima nas ake dane a ostatne odvody sme povinni odviest za zamestnanca na zaklade zmluvy o pracovnej cinnosti s mesacnou mzdou 2000 Sk. Odpoveď: Predpokladáme, že zamestnanec, ktorý je u Vás zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, je už zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu (napr. je zamestnaný v pracovnom pomere, je SZČO, alebo je študent apod.). Výpočet mzdy, dane a odvodov: hrubá mzda - 2.000 Sk, odvod na ÚP (1%)- 20 Sk, daň (10% zo základu 1.980 Sk) - 198 Sk, čistá mzda k výplate - 1.782 Sk. Ako zamestnávateľ ste povinní odviesť na príslušný úrad práce (ÚP) 3% z hrubej mzdy t.j. 60 Sk. Daň vo výške 10% sa zráža, ak celkový príjem zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa za kalendárny mesiac nepresiahne 4.000 Sk. Táto daň je z hľadiska príjemcu (zamestnanca) vysporiadaná, nejedná sa teda o preddavok, neuvádza sa do ročného zúčtovania alebo do daňového priznania zamestnanca. (30.05.2001)

Otázka: Pocas zdan. obdobia som mala prijem z TPP, dohody o prac. cinnosti, dohody o obchodnom zastupeni a ako SZCO. U dohod prijem neprasiahol 4000/mes. Ktore prijmy som povinna zahrnut do DP FO? Odpoveď: V prípade, že ste si u zamestnávateľa, kde ste dosiahli príjem na základe dohôd, neuplatnili nezdaniteľné časti, a tento príjem bol zdanený osobitnou 10% sadzbou dane ( §36 zákona o daniach z príjmov), potom sa príjem z dohôd už neuvádza v daňovom priznaní. Ak však bol príjem na základe dohôd zdanený preddavkovo, je potrebné daň v daňovom priznaní vysporiadať. (18.03.2001)

Otázka: Ak FO dosiahla v roku 2000 prijmy vyssie ako 100.000 Sk, no zanikne k 30.6.2001, bude napriek tomu povinna platit odvody do Socialnej poistovne, alebo zanikom zivnostenskeho opravnenia tato povinnost zanika ? Odpoveď: Fyzická môže požiadať o zrušenie živnostenského oprávnenia (nejde o zánik FO) alebo iného oprávnenia na podnikanie. Ak od 1.7.2001 nebude mať oprávnenie na podnikanie, nebude vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, nemusí platiť odvody do fondov ako SZČO. (15.03.2001)